Novozámčan Július Vágovits slúžil počas vojny v Uhorskom kráľovskom 4. honvédskom poľnom kanónovom pluku. Od jesene 1915 vykonával bez prestávky 33 mesiacov službu na ruskom a neskôr rumunskom fronte. Na základe svojich frontových denníkov napísal v roku 1973 pamäte pre svoju rodinu. O jeho živote si môžete prečítať viac v úvode prvej časti.
1. časť: Pešiak na šachovnici
V prvej časti nám budú priblížené Nové Zámky, hlučne oslavujúce začiatok vojny, a dozvieme sa aj to, že prečo si úradník slúžnovského úradu zvolil radšej vojenskú službu a prečo sa stal delostrelcom.
2. časť: Krvavé stehná, blatistá voda, alebo smer front
Na nášho delostrelca, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do vojny, čakal v Nových Zámkoch v roku 1915 náročný výcvik. Vojenské znalosti pechotnej, jazdeckej a technickej teórie si musel osvojiť aj v praxi. Najnepríjemnejšia bola preňho „krvavá” výučba jazdy. Po výcviku rýchlo prišiel 2. november 1915, kedy pochodový útvar vyrazil na front. 4. honvédsky poľný kanónový pluk stál vtedy v postaveniach pri Karpilowke vo Volynsku.
3. časť: Batéria, delo, muničný voz, alebo čo treba vedieť o delostreleckom pluku?
Nášho delostrelca pridelia po príchode na ruský front v novembri 1915 k 3. batérii II. oddielu Uhorského kráľovského 4. honvédskeho kanónového pluku. V dnešnej časti sa podrobne oboznámime s tým, aké bolo zloženie a ako fungoval delostrelecký pluk nášho hrdinu na fronte. Základné bojové znalosti nielen pre záujemcov o činnosť delostrelectva.
4. časť: Prvý deň na fronte: takmer v ruskom zajatí…
Hneď po zaradení počas prvej noci v karpilowskom lese pošlú nášho delostrelca do delostreleckej pozorovateľne v prvej línii, on sa však zahĺbený do svojich myšlienok zatúľa v tme…
5. časť: Nadporučík Oláh a vykúrenie ruského guľometného hniezda
Náš delostrelec mal mimoriadne dobrú mienku o svojom bývalom veliteľovi, nadporučíkovi Oláhovi, ktorého pokladal za pravého nebojácneho delostreleckého dôstojníka disponujúceho veľkými odbornými znalosťami. V dnešnej časti uvidíme, ako zneškodnili jedno veľmi nepríjemné guľometné hniezdo.
6. časť: Guľometná paľba, život zachraňujúca modlitebná kniha a nerozvážny práporčík
Náš delostrelec vyrozpráva v dnešnej časti tri zaujímavé príbehy z obdobia zimy a jary 1916. V každom z nich má rolu šťastie, alebo jeho absencia…
7. časť: Podozrivé veľkonočné priatelenie sa na fronte
Na Veľký piatok, 21. apríla 1916, prevelia batériu nášho delostrelca do blízkosti olykskej železničnej stanice. Veľkonočné obdobie so sebou v tom okolí prinieslo zvláštne frontové priatelenie sa, ktoré sa neskôr stane podozrivým, keď Rusi prejdú cez potok Putilowka a zakopú sa tam…
8. časť: Príšerné božie dopustenie – začiatok Brusilovovej ofenzívy
Na začiatku júna 1916 začala v oblasti Olyky ruská delostrelecká príprava. Začína sa Brusilovova ofenzíva. Nášmu delostrelcovi aj s odstupom 57 rokov behajú pri spomienke na to po chrbte zimomriavky…
9. časť: Ústup s čo možno najmenšími stratami na životoch
V dôsledku ruského prielomu začal na začiatku júla 1916 v oblasti Olyki ústup na celej linii fronty. Náš delostrelec priznáva, že skôr o bezhlavý útek než usporiadaný ústup. V dnešnej časti doň nahliadneme.
10. časť: Informačné embargo, falošné správy a zádušná omša
V júli 1916 bolo nariadené informačné embargo kvôli Busilovovej ofenzíve a veľkému ústupu, v čoho dôsledku sa začalo šíriť množstvo nepravdivých správ. Takto sa mohlo stať, že za nášho delostrelca, ktorého považovali za padlého, nechali v Nových Zámkoch celebrovať zádušnú omšu.
11. časť: Obrat pri Zaturcy
Po ústupe v dôsledku Brusilovovej ofenzívy sa rozbehol na konci júna 1916 nemecký a rakúsko-uhorský protiútok v smere na Luck. Pre nášho delostrelca sa stali najpamätnejšími krvavé boje v okolí Zaturcy.
12. časť: Ďalšie prudké ruské útoky
Začiatkom júla 1916 uviazne nemecký a rakúsko-uhorský protiútok pri Zaturcy a rozvinú sa pozičné boje. Ani Rusi sa neuspokoja do vzniknutej situácie a 28. júla začnú ďalší útok, na ktorého odrazení si účinne vyberie svoj podiel aj batéria nášho delostrelca.
13. časť: Kôň Pici a zachraňujúci nemeckí delostrelci
Boje, ktoré sa odohrávali v lete 1916 pri Zaturcy, sa vryli nášmu delostrelcovi do pamäte. V dnešnej časti spoznáme niekoľko príbehov z tej oblasti.
14. časť: Smer rumunský front: priesmyk Tölgyes a Hollósarka
V októbri 1916 nasleduje aj novozámocký delostrelecký pluk 37. divíziu na rumunský front, otvorený 27. augusta. II. oddiel nášho delostrelca je vyložený 17. októbra Szászrégene, potom sa presúva cez údolie Maros, cez Borszék, do priesmyku Tölgyes, kde sa dostanú do postavení v Hollósarke. Delostrelcom privyknutým k rovinám spôsobujú cez 1000 metrov vysoké divoké vrchy nemalé ťažkosti…
15. časť: Boje, mrazy a vlci v priesmyku Tölgyes
Rumunov vystriedajúci Rusi začali 3. novembra 1916 silný útok za účelom obsadenia priesmyku Tölgyes. Aj novozámocký delostrelecký pluk zvádzal v oblasti prudké boje, kým sa Rusov podarilo s pomocou Bavorov zastaviť a začať úspešný protiútok. Po obsadení Bitca Arsurilor 12. novembra nastalo pokojnejšie obdobie, počas ktorého však museli obráncovia priesmyku čeliť mrazom a vlkom…
16. časť: Všedné dni v okolí vojnového Borseku
Od jesene 1916 nadišli obráncom priesmyku Tölgyes pokojnejšie časy. Jednotka nášho delostrelca sa zariaďuje na pozyčné boje v priesmyku a na vyvýšenine Arsurilor. Vyššie veliteľstvá ostávajú v Borseku, kde sa často obráti aj náš delostrelec. V dnešnej časti spoznáme obce v okolí a ich vojnovú každodennosť a popri tom budeme svedkami veľkého stretnutia dvoch Novozámčanov.
17. časť: Delostrelci a vlci
V januári 1917 panovala v priasmyku Tölgyes strašná zima. Naši delostrelci si napriek tomu museli plniť svoje povynnosti, a taktiež sa postarať o krmivo pre kone. Severná časť ich obranného postavenie, okolie Belboru, bolo v tom čase „domovom vlkov”. Aj Július Vágovits a jeho druhovia s nimi mali viackrát problémy…
18. časť: Kôň Pici a generál
Náš delostrelec sa za podivuhodných okolností stretol v máji 1917 medzi Toplicou a Borsekom s jedným generálom – stalo sa to však preňho takmer osudným…
19. časť: Smer Gyimes!
V júli 1917 opúšťa II. oddiel Uh. kr. 4. honvédskeho poľného kanónového pluku priesmyk Tölgyes a prejdúc priesmykom Gyimes obsadzuje pozície pri Palánke …
20. časť: Zážitky v priesmyku Gyimes
Na jeseň 1917 nášho delostrelca uchvátili prírodné krásy priesmyku Gyimes a využijúc pokojnejšie obdobie, podniká prieskumné cesty po okolí na svojom koni Picim. Popri krajine zapôsobilo na Júliusa Vágovitsa aj stavebníctvo a obyvateľstvo. Sprevádzajme ho po týchto cestách.
21. časť: Ujček Badari
Náš delostrelec si uchoval milé spomienky na jedného delostreleckého pohoniča, ktorý sa počas vojny staral oňho a jeho koňa Piciho. Aj úzky brvnový most cez Tatros v Gyimesbükku mu pripomína milý príbeh o ujčekovi Badarim, ktorý ho mal rád ako syna.
22. časť: Prevelenia, mierové jednania, reorganizácie
Na začiatku decembra 1917 prevelia jednotku nášho delostrelca najprv z Gyimesu naspäť do Gyergyó v priesmyku Tölgyesi, potom ju na konci mesiaca presunú do Csíku, v priesmyku Ojtozi, v údolí Úz. V časeš mierových jednaní s Rusmi, v januári 1918, delostrelecký pluk zreorganizujú a vznikne z neho 37. honvédsky poľný delostrelecký pluk.
23. časť: Ubytovanie v Csíkszentkirályi, horúčka a návrat domov
Na jar 1918 je náš delostrelec ubytovaný v Csíkszentkirályi v dome jednej mladej ženy. Tu Július Vágovits, prichádzajúci z priesmiku Ojtoz, dostane horúčku. Na zásah svojho veliteľa nemusí do poľnej nemocnice, ale sa – po 33 mesiacoch frontovej služby – môže vrátiť domov, do Nových Zámkov. Dojemne sa rozlúči so svojimi spolubojovníkmi a koňom Picim…
24. časť: Čo vlastne robí kasárenský dozorca?
V lete 1918 vyšetria nášho delostrelca, ktorý sa chorý vrátil domov, v trenčianskej posádkovej nemocnici, kde ho uznajú schopným iba ľahkej služby. Po dvojmesačnej dovolenke vykonáva v Nových Zámkoch kasárenský dozor. Medzitým povie niečo aj o ďalších osudoch svojho pluku.
25. časť: „Všetko skončilo”
Náš delostrelec, slúžiaci ako kasárenský dozorca v nových Zámkoch, dostal na jeseň 1918 španielsku chrípku, ktorú úspešne prekoná. Obdobie Astrovej revolúcia prežije chorý v posteli. 14. novembra 1918 sa delostrelecký pluk disciplinovane vráti z frontu. Po štyroch rokoch vojenskej služby sa Július Vágovits vracia 20. marca 1919 naspäť do civilného života…
26. časť: O čom vojenské kroniky nehovoria
Náš delostrelec považuje za dôležité spomenúť aj život, zvyky a morálna náviky obyvateľstva krajov, ktoré spoznal počas vojny. V Sedmohradsku ho mimoriadne prekvapilo všeobecné zmýšľanie o sexuálnom živote a morálka žien…
27. časť: „Človek ako najkrajší tvor, je niekedy najväčším zverom”
Na samotnom konci svojich spomienok sa náš delostrelec zamýšľa nad prežitím a pudom sebazáchovy, ako aj vyjadrí svoj názor na vojakov útočných jednotiek, ktorých spoznal ako divokých ľudí. Nakoniec konštatuje: „belluminterdicendumomnio, – teda – vojnu treba úplne zakázať…”
