Ústup s čo možno najmenšími stratami na životoch

2016.05.16. 14:15 :: PintérTamás

Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa – 9. časť

magyar

V dôsledku ruského prielomu začal na začiatku júla 1916 v oblasti Olyki ústup na celej linii fronty. Náš delostrelec priznáva, že skôr o bezhlavý útek než usporiadaný ústup. V dnešnej časti doň nahliadneme.
 
 
 

 

V okamihu boli všetci na nohách. Každý nechápavo s vypúlenými očami zízal na svojho suseda, následne, keď konečne pochopili neuveriteľné, sa smutne, so zvesenými hlavami, začali zbierať. 75-ku 3. batérie, ktorá bola v prednej línii, vyhodili do vzduchu, lebo ju nebolo možné vytiahnuť cez rozbombardovanú hlbokú priekopu, potom sa okolo polnoci, za popŕchajúceho dažďa, vyrazili obe batérie – 1. a 3. – vzad. Prvá smerovala na východ od Palce, do oblasti, kde sa križovali hradská a železničná trať, no 3. batéria (npor. Oláh) musela zísť z cesty, aby sa dostala na vopred vyhliadnutú čistinu, kam dorazila v čase brieždenia.

Práve včas. Len čo Oláh zaujal miesto v pozorovateľni, 6. júna, niečo po štvrtej hodine a 15-násobným ďalekohľadom začal sledovať sivé zahmlené predpolie, zhrozený videl, že sotva 200 metrov pred ním postáva a zaháľa hustý dav Rusov; medzi dvoma líniami zasa naše hliadky pokojne jednajú s Rusmi. Aj keď sa nad týmto nahneval, neprekvapilo ho to, lebo pechota, s ktorou sme na mieste prišli do styku, bola 14. rakúsky pluk Landwehru.

„Z obáv,“ píše Oláh, „že zajmú moju batériu, ktorá ešte nebola pripravená k paľbe, som zreval: »Schiessen!« A zúriac od hnevu hreším dôstojníkov a mužstvo, na čo, či už z poslušnosti alebo z prinútenia treslo pár výstrelov z pušky, následne stále viacerí začínajú strieľať. Rusi, mysliac na zradu, pália mohutnými salvami, guľky len tak lietajú, ako chrústy ... Rýchlo posielam dozadu strelmajstra Popráda, aby utekal k batérii a keby cestou videl útek, nech batéria odíde, inak ju zajmú. Aj ja sám idem na okraj lesa gúľajúc sa, plaziac v daždi striel, a naháňam telefonistov, nech sa ponáhľajú s drôtom. „Bolo zarážajúce vidieť,“ píše ďalej Oláh vo svojom denníku, „ako utekajú naspäť po jednom, alebo v skupinkách. Klamali, že idú po muníciu. Konečne je spojenie, zahajujem paľbu ... a moskalovia utekajú späť.“

Nevieme presne, čo sa dialo u 1. batérie, ale bolo počuť, že vedno so sesterskými batériami skupiny zastavili ruský postup zúfalou sústredenou paľbou.

Ľavé krídlo našej divízie sa nezúčastnilo vyššie spomínaného nočného ústupu, veď aj naše pravé krídlo sa muselo stiahnuť iba kvôli susednej divízii. 2. a 4. batéria nášho pluku teda o šiestej predpoludním stála ešte na starých pozíciách a odtiaľ viedli sústredenú paľbu na odvrátenie toho útoku, ktorý zastihol túto časť našej divízie.

Schéma Busilovovej ofenzívy. Červeným je označená oblasť spomínaná v pamätiach. Schéma Busilovovej ofenzívy
(zdroj: Doromby József–Reé László: A magyar gyalogság)

U nášho vzdialenejšieho južného suseda, v Szurmayho armádnom zbore, osud ďalej pracoval. V dôsledku szurmayovich ústupu sa južné krídlo X. armádneho zboru dostalo už dopoludnia do nebezpečnej situácie. Keď sa generál pechoty Martiny dozvedel o tom, že Rusi už stoja na pravej strane pri Nowosielke, odvolal svoj armádny zbor na líniu Romanow-Zwierow. Z nášho pluku ostala nejaký čas na svojom mieste 1. batéria, aby kryla ústup.

Ústup začal už na celej línii. Samozrejme, teraz sa už celé velenie trocha spamätalo a začalo sa pokúšať v rámci svojich možností brzdiť ústup a jeho tempo prísne strategicky plánovanými protiútokmi. Aby jednotkám odľahlo, stáli ešte pred jedným vážnym vojenským počinom, bitkou pri Lucku. Žiaľ, aj túto sme prehrali. Keby som chcel znova formou epizódiek prezentovať udalosti týchto dní, ako u pechoty, tak u delostrelectva, toho zvečnenie by vydalo viacero strán.

Smutným výsledkom bolo zasa iba to, že ústup musel ďalej plánovito pokračovať, podľa možnosti s čo najmenšími stratami na životoch. O tom, že aké neskutočné rozmery dosiahli naše straty, vymenujem skrze niekoľko smutných údajov. 37. divízia, pod velením generála Tabajdiho, sa k 8. júnu scvrkla na 2500 mužov. Pri Olyke-Lucku, nerátajúc mŕtvych, zajali Rusi 45 000 mužov spolu s takmer 1000 dôstojníkmi, ukoristili 66 diel, 150 guľometov, 71 mínometov a prelomili frontu v šírke 80 km.

Rakúsko-uhorskí vojaci zajatí počas Brusilovovej ofenzívy (francuzky propagandistický obrázok) Rakúsko-uhorskí vojaci zajatí počas Brusilovovej ofenzívy (zdroj: lenta.ru)

Je teda samozrejmé, že naše jednotky bolo treba sťahovať až dovtedy, kým nedorazí vážnejšia pomoc, napriek odvahe, ktorú naše jednotky preukazovali pri heroickom zápase s nepriateľskou presilou, veď boli aj prípady, ako napríklad keď delá 3. batérie nášho pluku, stojace východne od Iwanczyeya, zahájili takú prudkú paľbu, že viacero hlavní diel vyhorelo a u ostatných diel vzbĺkol oheň tak, že mokrými šatami bolo treba ochladzovať hlavne a paľbu na čas zastaviť, by stávalo sa aj také, že mnoho rôznych vyšších rozkazov nútilo veliteľa batérie k najrôznejšej činnosti.

Aj také sa stalo u 3. batérie, 9. júna poobede, keď dostali stred a ľavé krídlo pluku rozkaz k ústupu a na jeho krytie boli určené 1. a 3. batéria, že vtedy bol nútený nechať si ujsť jednu zriedkavú príležitosť: priamo pred očami veliteľa batérie precválala cez čistinu po stotinách ruská jazda o veľkosti pluku a on na nich nemohol strieľať, lebo „mal žiaľ toľko dôležitejších cieľov“.

Aby sme dokázali precítiť, aké scény naskytoval taký ústup, prečítajme si nasledujúcich niekoľko viet zápisu z kroniky: „Dve pochodové kolóny sa nahrnú na sierchowskú cestu. Na úzku brvnovú cestu o šírke dvoch vozových koľají, vedúcej cez močaristý prales, sa natlačia jednotky prichádzajúce z rôznych smerov. Nemci, spoloční, honvédi; pechota, jazda, delostrelectvo; guľometné čaty, bojové a zásobovacie trény, muničné kolóny, natlačené na seba, navzájom si brániac v napredovaní. Zmätok sa iba stupňuje, keď Rusi začnú do utekajúcich páliť šrapnelmi.”

Videl som podobné, ba aj hroznejšie výjavy. V Palczi, blízko Olyky, bolo veľké množstvo skladov s vybavením a potravinami, ktoré boli pred začiatkom ústupu na rozkaz velenia poliate petrolejom a zapálené. Na nahromadenú múku, masť, cukor a vybavenie, horiace v červených a modrastých plameňoch, bol smutný pohľad. Čierny dym bolo vidno na kilometre. Víno vyliate na zem tieklo v jarkoch ako potok. Vyliaty rum zasa prskal v ohni. Tu a tam nejaký vojak ležal opitý v prachu cesty, bolo tu popri nich mnoho ľahšie ranených, ktorých poslali po zranení dozadu, ale aj takí, ktorý sa zranení plazili dozadu, aby im obviazali zranenia.

Na širokej luckej hradskej bola situácia podobná, ako som prv popísal. Tam som bol účastný ešte poľutovaniahodnejších výjavov. Kone, ochromené od ťahania ťažkých diel, padali od veľkej únavy a hladu. S nohami trčiacimi k oblohe, ležiac cez cestu, blokovali premávku. V takomto prípade rýchlo odrezali postroj a koňa odvliekli do jarku pri ceste. Na okraji jarku ležali unavení pešiaci so svojim výstrojom. Krik v rôznych jazykoch: skutočný babylonský zmätok. Kto také nevidel, ani si to nedokáže predstaviť. Priznajme si úprimne, bez vykrúcania sa, že sme bezhlavo utekali pred Rusmi až dovtedy, kým sa podarilo útok nielenže zastaviť, ale sa našim jednotkám podarilo prejsť aj do protiútoku.

Nasledujúca časť: Informačné embargo, falošné správy a zádušná omša

Všetky časti: Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa

Szólj hozzá!

Címkék: vágovits gyula

A bejegyzés trackback címe:

https://nagyhaboru.blog.hu/api/trackback/id/tr938721968

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.

A Blogról

Blog a háborúról, ami nagyobb volt minden korábbinál, ezért a kortársak a kitörését követően nem sokkal a Nagy Háború elnevezést adták neki…

Térkép

Történetek a Nagy Háború Blogról
 

Legutóbbi kommentek

Könyvajánló

Hadiszalagon 

Műhely

Tudományos műhely rovat szakmai tanulmányokkal, közleményekkel…

Bilek

Kiadványaink

Gunesch

Ó, ti fiúk

Iskolapadból a pokolba

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

Magyarok az Isonzónál

Merénylet Szarajevóban

Katonatemetők a Felvidéken

100 évvel később

Szalay-Berzeviczy Attila fotói első világháborús helyszínekről

Dublin

Zene

‪Fuoco e mitragliatrici
 

Olasz front

Olasz front 

Képregénypályázat

Adó 1%

Programajánló

 

Ösztöndíj

 

Utazás

 

Kiállítás

süti beállítások módosítása