Guľometná paľba, život zachraňujúca modlitebná kniha a nerozvážny práporčík

2016.04.26. 08:03 :: PintérTamás

Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa – 6. časť

magyar

Náš delostrelec vyrozpráva v dnešnej časti tri zaujímavé príbehy z obdobia zimy a jary 1916. V každom z nich má rolu šťastie, alebo jeho absencia…
 
 
 
 

Jedného dňa došlo k pretrhnutiu linky medzi našimi stanicami. Samozrejme túto chybu, ktorú spôsobil výbuch granátu, bolo treba okamžite odstrániť. Spolu s ďalšími dvoma sme vyšli pohľadať chybu. Bol studený január a celý terén bol pokrytý snehom. Strojová puška (alebo strojové pušky) moskalov bola presne zastrieľaná nielen na úsek pred pechotnou líniou, ale neustále držala pod paľbou aj územie nachádzajúce sa za ňou a v určitých intervaloch ho postreľovala. Keď zaregistrovali pohyb, okamžite spustili paľbu.

Bolo ráno deväť hodín, keď sme vyrazili v bielych plášťoch, berúc so sebou aj potrebné vybavenie. Niekde plaziac sa, niekde zas prebehnúc pár metrov popri telefónnom kábli, zakaždým sa ozval guľomet a my sme asi štvrť, či pol hodinu ležali na snehu. Takýmto nebezpečným a komplikovaným spôsobom sme napredovali, hľadajúc chybu. Odposluch sme zapojili každých 100 metrov, ale zakaždým sa hlásila naša stanica, čo znamenalo, že porucha je ešte stále pred nami. Od stromu po snehom pokryté krovie alebo po priehlbinu sme len pomaly dokázali postupovať. Konečne po jeden a pol kilometri sme našli chybu, keď sa nám v odposluchu ozvala pozorovateľňa umiestnená v pechotnej línii a nie naša stanica, takže v tomto úseku bola chyba, ktorú sme aj rýchlo opravili.

V tejto časti bol terén trocha vyvýšený, no našťastie na mieste pretrhnutia bola dosť veľká diera po výbuchu granátu. Napriek tomu, že sme boli v bielych plášťoch, nás moskal spozoroval a s hrozivým klapotom začal ostreľovať priestor. My sme už však boli skrčení v kráteri po granáte. Každých päť alebo desať minút, niekedy však aj niekoľko minút v kuse, držal pod paľbou náš úkryt. Nedalo sa robiť iné, len kvočať v po pás siahajúcom snehu a lámať si hlavu, ako sa dostaneme naspäť. Moje hodinky ukazovali už 12 hodín. Keď bolo asi hodinu ticho, urobili sme pokus. Na vrch kratšej telefónnej tyče sme dali čiapku jedného z nás a pomaly sme ju vystrčili z diery, akoby to bola niekoho hlava. V tom okamihu len tak leteli do snehu guľky zo strojovej pušky. Vidiac to, nemohli sme urobiť iné, než počkať do skorého zotmenia, ktoré nastalo okolo štvrtej popoludní. Ale aj v tme sa v určitých intervaloch ozvala strojová puška. Po zmĺknutí jednej takejto dávky zo strojovej pušky sme schmatnúc svoje veci, s na kosť skrehnutými končatinami povyskakovali z jamy a asi 100 alebo 200 krokov sme utekali šikmo vpred, aby sme sa dostali z nebezpečnej zóny. Mohlo byť asi šesť hodín večer, keď sme sa so šťastím a bez ujmy dostali naspäť do ubikácií. Naši si už mysleli, že sme tam všetci traja ostali, lebo aj oni počuli neustále klopkanie strojovej pušky.

Ruskí guľometčíci Ruskí guľometčíci
(zdroj: www.welt.de)

Na tomto mieste som mal ešte jeden zaujímavý zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Na vojenskej blúze vpredu hore boli dva vačky harmonikového tvaru, jeden na ľavej strane v oblasti srdca a druhý v jednej línii s prvým na pravej strane. Tieto dva vačky boli veľmi dobré na to, aby sa tam ukladali listy posielané z domova a poľné poštové karty. Keďže boli, ako som povedal, tvaru harmoniky, veľmi veľa sa do nich zmestilo. Aj ja som sem ukladal listy z domova. Keď som z domu išiel na front, dali mi jednu stredne hrubú modlitebnú knihu veľkosti poštovej karty a aj túto som si dal do vačku. Pomaly sa mi obe vrecká naplnili listami.

Modlitebná kniha z čias vojny Modlitebná kniha z čias vojny
(zo zbierky Norberta Stencingera)

Jedného dňa veliteľ našej batérie, Oláh, vyliezol po rebríku na vysokú pozorovateľňu, ktorá bola na okraji lesa, aby skúmal terén, tak ako zvykol. Ako dolná pozorovateľňa, nachádzajúca sa na delostreleckom kryte, tak aj predná časť hornej pozorovateľne na vrchole stromov, boli zabezpečené oceľovými platňami, ktoré vcelku dobre chránili prítomných pred guľkami z pušiek moskalov z druhej strany, hoci niekedy dosť husto lietali oceľové včielky.

Nadporučík Oláh už hore pozoroval, keď povedal, aby som aj ja išiel k nemu hore s telefónom. Už som bol na rebríku na polceste nahor, keď som zaregistroval tupý úder v oblasti ľavého vrecka, ale neprikladal som tomu význam. Keď sme zišli a išiel som do krytu, jeden z mojich druhov povedal: „Gyula, akú dieru máš na ľavom vrecku.“ Siahol som tam ľavou rukou a skutočne som nahmatal spomenutú dieru. Dal som si dole blúzu, aby som sa lepšie prizrel a vtedy nastalo prekvapenie. Ako som zaradom vybral listy z vrecka, na každom bola diera. Dve poľné poštové karty, čo boli pred modlitebnou knihou neboli deravé. Tu sa zasekla tá unavená strela priamo nad mojim srdcom. Moji druhovia len žasli a čudovali sa nad tým. Mal som teda veľké šťastie, že hrubý balík listov a modlitebná kniha zadržali moskalskú pechotnú guľku. Ešte niekoľko dní sa hovorilo medzi nami, aké som mal šťastie, lebo inak by mi išla rovno do srdca a pekne počas lezenia by som padol z rebríka.

Vysoká delostrelecká pozorovateľňa na okraji olykského lesa postavená v korunách borovíc Vysoká delostrelecká pozorovateľňa na okraji olykského lesa postavená v korunách borovíc
(fotografia a popis z pamätí)

Na tomto istom mieste, ale na pechotnej línii sa stal nasledovný prípad. Práve som bol v službe, keď som to videl. Jeden mladý práporčík pechoty sedel na vrchu línie na peknom slnku skorej jari a na list papiera kreslil krajinu. Zdá sa, že veľmi rád kreslil a aj toto chcel zvečniť. Napomenul som ho: „Oj, oj, je predsa len nerozvážne sedieť tam na vrchu zákopu.“ „Aj inokedy som zvykol a nič mi nie je.“ Sotva zaznela táto odpoveď, vidím, že mu ceruzka a papier vypadli z rúk a on sa mŕtvy sklátil na vrch zákopu. Jedna moskalská guľka vyhasila život jedného pekného mladíka. Avšak svoju smrť si privodil vlastnou nerozvážnosťou.

Nasledujúca časť: Podozrivé veľkonočné priatelenie sa na fronte

Všetky časti: Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa

Szólj hozzá!

Címkék: vágovits gyula

A bejegyzés trackback címe:

https://nagyhaboru.blog.hu/api/trackback/id/tr448663878

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.

A Blogról

Blog a háborúról, ami nagyobb volt minden korábbinál, ezért a kortársak a kitörését követően nem sokkal a Nagy Háború elnevezést adták neki…

Térkép

Történetek a Nagy Háború Blogról
 

Legutóbbi kommentek

Könyvajánló

Hadiszalagon 

Műhely

Tudományos műhely rovat szakmai tanulmányokkal, közleményekkel…

Bilek

Kiadványaink

Gunesch

Ó, ti fiúk

Iskolapadból a pokolba

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

Magyarok az Isonzónál

Merénylet Szarajevóban

Katonatemetők a Felvidéken

100 évvel később

Szalay-Berzeviczy Attila fotói első világháborús helyszínekről

Dublin

Zene

‪Fuoco e mitragliatrici
 

Olasz front

Olasz front 

Képregénypályázat

Adó 1%

Programajánló

 

Ösztöndíj

 

Utazás

 

Kiállítás

süti beállítások módosítása