Prevelenia, mierové jednania, reorganizácie

2016.08.16. 20:39 :: PintérTamás

Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa – 22. časť

magyar

Na začiatku decembra 1917 prevelia jednotku nášho delostrelca najprv z Gyimesu naspäť do Gyergyó v priesmyku Tölgyesi, potom ju na konci mesiaca presunú do Csíku, v priesmyku Ojtozi, v údolí Úz. V časeš mierových jednaní s Rusmi, v januári 1918, delostrelecký pluk zreorganizujú a vznikne z neho 37. honvédsky poľný delostrelecký pluk.

 

Prekvapivo nás dostihol vyšší rozkaz, že z tichého a krásneho Gyimeského priesmyku, ako som už skôr spomínal, sa má 4. batéria, patriaca k nášmu II. oddielu, vrátiť 8. novembra k pluku do Gyergyó, respektíve znova do priesmyku Tölgyes.

28. decembra ju znova oddelili. 3. batéria tu ostala ešte o mesiac dlhšie a až začiatkom decembra odišla, po päťmesačnom pobyte v Gyímesi, naspäť k materskému pluku, no iba na 3 týždne, lebo 27. decembra znova odišla, teraz do údolia Úz, patriaceho k priesmyku Ojtóz.

Postavenia II. oddielu pluku v údolí Úz na začiatku roku 1918 Postavenia II. oddielu pluku v údolí Úz na začiatku roku 1918
(Białoskurski Ödön: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918. I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története. Budapest, 1939)

Ale ani tu nebola dlho, lebo odtiaľto odišla do priesmyku Ojtóz, kde som mal jeden veľmi zaujímavý frontový zážitok na mieste zvanom Aklos csárda. Táto príhoda je zvlášť napísaná v mojej poviedke s názvom Iván.

Palebné postavenia v údolí Úz boli približne tam, kde pretína údolie línia spájajúca vrchy Magyaros a Baska, na severnej strane údolia. V priesmyku Ojtóz sme ostali približne do apríla 1918.

Údolie Úz Údolie Úz (Białoskurski Ödön: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918. I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története. Budapest, 1939)

Vrátiac sa nakrátko k udalostiam, ktoré zastihli náš pluk v priesmyku Tölgyes. Koncom novembra 1917 vymenili oproti nám stojacu 68. ruskú divíziu. Zo strany nepriateľa vyvesili Rusi prvýkrát bielu vlajku 30. novembra 1917 a 6. decembra 1917 bol vydaný nášmu delostreleckému pluku rozkaz, že sa jeho delá v postaveniach na tejto časti musia zdržať akejkoľvek paľby, lebo na brestlitovských rokovaniach vyjednali znepriatelené strany prímerie od 7. do 17. decembra, ktorému sa museli čiastočne prispieť aj Rumuni, hoci sa im to veľmi nepáčilo.

V polovici januára 1819 sa ruské jednotky stiahli do dedín za hranicou a v pozíciách zanechali iba slabé stráže. Medzi Rusmi a Rumunmi vládlo veľké napätie a preto zabezpečovali hranice iba rumunské jednotky, keďže z Rusov sa mnohí vzdali, ako keď k nám napríklad začiatkom februára prešli menšie ruské jednotky so všetkým bojovým vybavením. Rumuni odzbrojili všetkých Rusov vracajúcich sa domov.

Protilietadlová batéria 4/5. v Toplici v zime 1917–1918 Protilietadlová batéria 4/5. v Toplici v zime 1917–1918
(Białoskurski Ödön: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918. I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története. Budapest, 1939)

Pod vplyvom týchto udalostí došlo k veľkým preskupovaniam vo zväzku nášho delostreleckého pluku. Pluk odovzdal tri batérie formujúcemu sa 137. honvédskemu poľnému delostreleckému pluku: 2. a 3. delostreleckú ako aj 5. protivzdušnú batériu a namiesto toho dostal tri batérie húfnic. Tieto dostali v našom pluku čísla 2.. 3. a 5.. Po výmene batérií teda pozostával náš pluk pod novým menom 37. honvédsky poľný delostrelecký pluk, z dvoch kanónových (1. a 4.), troch húfnicových (2., 3. a 5.) a jednej mínometnej (6.) batérie.

Toto preskupenie malo za praktický cieľ vytvorenie kombinovaného bojového zväzku z batérií rôznych kalibrov a balistických dráh, aby nebolo potrebné z rovnakých diel pluku prepustiť rôzne skupiny aj na celé mesiace do zväzkov iných skupín, pod cudzích veliteľov. Tomuto cieľu slúžili kombinované delostrelecké pluky.

V dôsledku predbežnej mierovej zmluvy, podpísanej aj v Bukurešti 5. marca 1918, nebolo potrebné, aby stáli naše batérie aj naďalej v stálej a úplnej bojovej pohotovosti, pripravené k paľbe, preto sa delá našich batérií neustále presúvali vzadšie do pozícií kolesien. Vyššie velenie však z opatrnosti nepokladalo za vhodné úplne rozpustiť východný front, preto väčšina plukov, tak aj náš, ostala na východných hraniciach, no ďalej, riadne ubytovaný v obciach za frontou.

I. oddiel (s batériami 1., 2. a 6.) sa nasťahoval do Gyergyóalfalu, kým veliteľstvo pluku sa s ostatnými batériami rozmiestnilo po Veľkej noci v Csikszentimre a priľahlej obci.

Nasledujúca časť: Ubytovanie v Csíkszentkirályi, horúčka a návrat domov

Všetky časti: Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa

Szólj hozzá!

Címkék: vágovits gyula

A bejegyzés trackback címe:

https://nagyhaboru.blog.hu/api/trackback/id/tr9710416106

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.

A Blogról

Blog a háborúról, ami nagyobb volt minden korábbinál, ezért a kortársak a kitörését követően nem sokkal a Nagy Háború elnevezést adták neki…

Térkép

Történetek a Nagy Háború Blogról
 

Legutóbbi kommentek

Könyvajánló

Hadiszalagon 

Műhely

Tudományos műhely rovat szakmai tanulmányokkal, közleményekkel…

Bilek

Kiadványaink

Gunesch

Ó, ti fiúk

Iskolapadból a pokolba

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

Magyarok az Isonzónál

Merénylet Szarajevóban

Katonatemetők a Felvidéken

100 évvel később

Szalay-Berzeviczy Attila fotói első világháborús helyszínekről

Dublin

Zene

‪Fuoco e mitragliatrici
 

Olasz front

Olasz front 

Képregénypályázat

Adó 1%

Programajánló

 

Ösztöndíj

 

Utazás

 

Kiállítás

süti beállítások módosítása