17. augusta 1914 bol husárom Monarchie nariadený jazdecký útok proti pozíciám, v ktorých na nich čakali pripravení Rusi. Počas hrdinskej, no nezmyselnej akcie, kosená delostrelectvom a guľometmi, ako aj pri následnom ústupe, utrpela útočiaca 5. honvédska jazdecká divízia 50% straty. J. S. Tihockij bol ako ruský veliteľ stotiny účastníkom týchto udalostí, o ktorých vydal v medzivojnovom období útlu knižočku.
V tridsiatych rokoch minulého storočia vyšla 24 stranová knižočka Jevgenija Sergejeviča Tihockého, ktorej témou bol jazdecký útok pri Gorodoku. Aké sú jeho spomienky na bitku a môže poskytnúť ruský autor nové poznatky o udalostiach? Týmto sa budem zapodievať v nasledujúcej „recenzii“.
V prvom rade, čo vieme vo všeobecnosti o bitke, ku ktorej došlo pred storočím? Pod velením generálporučíka Ernsta von Froreich-Szabóa si 5. honvédska jazdecká divízia, posilnená o 15. jazdeckú brigádu a dva pešie prápory, vynútila 16. augusta prechod cez pohraničnú rieku Zbruč, za účelom odhalenia ruských zoskupení v danom priestore a zabráneniu ich nástupu. Na druhý deň, zanechajúc dve pešie prápory v tábore, zriadenom pri Kozyne, vyrazili smerom na Gorodok, kde boli vybudované pozície 2. kombinovanej kozáckej divízie. Doraziac pred Gorodok, vydal generálporučík Froreich rozkaz na jazdecký útok. 23. brigáda (6. a 7. honvédsky husársky pluk) mala zaútočiť na stred nepriateľských pozícií a 15. brigáda (2. dragúnsky a 11. hulánsky pluk) zasa útočila na južnú časť mesta. Rozkaz bol upravený tak, že záleží na veliteľovi brigády, či prevedie útok na koňoch alebo pešo. K 23. brigáde sa však tento rozkaz nedostal, preto okolo 16.00 hod. došlo k jazdeckému útoku, ktorý v prudkej delostreleckej a guľometnej paľbe vyústil do katastrofy. Keďže sa nepodarilo dobiť Gorodok, generálporučík Froreich nariadil ústup do tábora pri Kozyne. Ústup divízie trval do noci a po zotmení sa jednotky premiešali, na dôvažok po príchode do Satanowa vypukla panika, počas ktorej došlo k rozvratu poriadku a jednotlivé jednotky na seba začali v tme páliť v domnienke, že došlo k útoku kozákov. Generálporučíka Froreicha našli na druhý deň mŕtveho, strelil sa do hlavy. Divízia prišla približne o polovicu svojho bojového stavu.
Ako poznamenal v úvodnom slove publikácie Pjotr Nikolajevič Krasnov, jednou z veľkých predností publikácie je, že autor nestaval iba na svojich skúsenostiach a informáciách, ale vyskúmal a využil aj rakúske a nemecké pramene, pojednávajúce o bitke. Na konci vysvitne, že autora k napísaniu knihy podnietila snaha korigovať tvrdenia „ohováračskej kampane“ protistrany. Prvé dve kapitoly pojednávajú o predvojnovom období a prvých dňoch vypuknutia vojny. Tretia kapitola sa zaoberá nástupom divízie k hranici. Skutočne zaujímavé to začína byť od štvrtej kapitoly, kde sa píše o rakúsko-uhorskej prieskumnej činnosti z polovice augusta, na základe ktorých usúdil veliteľ divízie, generál Zigalin, že vpád možno očakávať v okolí Satanowa. K rieke Zbruč vyslal štyri stotiny a divízia začala budovať svoje pozície pri Gorodoku.
Keď 16. augusta o 11.00 zahájila 5. jazdecká divízia prechod cez rieku Zbruč, neúspešne sa jej v tom pokúšali zabrániť tri stotiny 1. kozáckeho radového pluku. Veliteľom jednej z týchto stotín bol autor. V priebehu nasledujúcich piatich hodín divízia úspešne prekročila rieku a 1. kozácky radový pluk ustúpil k Lisovodom. Generál Zigalin začal sústreďovať svoje jednotky pri Gorodoku. Spolu s pechotou, ktorá dorazila k večeru, disponoval 6 prápormi, 24 stotinami, 10 guľometmi a 14 ľahkými delami.
17. augusta ráno o 8.40 vyrazila 5. jazdecká divízia smerom na Gorodok. Predvoj pod velením gr. Bisinngera, pozostávajúci z ôsmich stotín, vytlačil kozákov z Lisovodov a pokračoval v postupe smerom na Gorodok, kde sa jeho stotiny dostali do prudkých bojov. Pri príležitosti týchto bojov spomína stotinu Sándora Prónaya (1/3), ktorá utrpela veľké straty a padol aj samotný jej veliteľ.
Zostava ruských síl bola nasledovná: západne od Gorodoku sa počas noci zakopali pešiaci, jeden prápor 14. pluku a dve stotiny 60. pluku. Disponovali dvomi guľometmi. Na pravom krídle bolo po dvojiciach umiestnených osem guľometov divízie. Medzi nimi zaujal pozície 1. kozácky radový pluk, rozdelený na štyri skupiny. Na ľavom krídle bola umiestnená brigáda donských kozákov. 1. volžský kozácky pluk tvoril divíznu zálohu.
O druhej hodine sa ozvalo delostrelectvo honvédske jazdeckej divízie a o hodinu na to dorazili aj hlavné sily divízie. O štvrtej začal jazdecký útok, ktorý zle skončil pre 23. brigádu (stratila 17 dôstojníkov, 450 husárov a 650 koní). Následne došlo na ruskom pravom krídle k jazdeckej bitke, po tom čo dvojica guľometom začala ostreľovať dve stotiny 8. honvédskeho pešieho pluku, ktoré odpovedali útokom. Na pomoc guľometom sa náhlili 3. a 5. stotina kozáckeho radového pluku. Odrazili guľometnou paľbou preriedené husárske stotiny (tieto prišli o oboch veliteľov), ale aj sami prišli asi o 30 mužov, čo podľa autora tvorilo polovicu ruských strát.
Okolo šiestej hodiny začal ústup 5. honvédskej jazdeckej divízie do tábora pri Kozyne a generál Zigalin nariadil, aby 3. stotina volžského kozáckeho pluku sledovala ustupujúcu divíziu. Tejto sa podarilo počas noci ukoristiť tri delá a časť zdravotníckeho trénu, ktoré boli zanechané po prepuknutí paniky.
V poslednej kapitole autor cituje hlásenie generála Kövessa o bitke pri Gorodoku a v piatich bodoch spochybňuje (s väčším menším úspechom) niektoré jej časti, ktoré podľa neho znižujú úspech ruskej stany:
- Pohoršuje sa nad tým, že Kövess spomína v hlásení iba 5. honvédsku jazdeckú divíziu, hoci sa boja zúčastnili aj iné jednotky.
- Spochybňuje úspešnosť delostrelectva jazdeckej divízie, keďže toto spôsobilo iba malé škody.
- Považuje za nepresné Kövessovo tvrdenie, že kozácka divízia po bitke ustúpila z Gorodoku. Odvoláva sa pri tom na to, že veliteľstvo divízie ešte o siedmej večeralo v Gorodoku v spoločnosti niekoľkých zajatých dôstojníkov.
- Nesúhlasí s tým, že ústup až ku Kozyne bol nezmyselný. Podľa neho iná možnosť nebola.
- Kövessovo tvrdenie, že jazdeckú divíziu počas ústupu nikto neprenasledoval považuje za nepravdivé. Je síce nútený pripustiť, že jedna stotina neprestavuje vážnu silu, no práve objaveniu sa tejto stotiny sa snaží pripísať vzniknutú paniku.
Najväčšou prednosťou tejto knižočky je, že poskytuje mnoho zaujímavých údajov o bitke pri Gorodoku a preto predstavuje dôležitý zdroj pre bádateľov, obzvlášť v otázke pohybu a rozloženia ruských jednotiek. Dnes si ju je možne na viacerých miestach na internete (napríklad tu) stiahnuť a prečítať v ruskom jazyku.
Z bronzu odliata pamätná tabuľa od Miltiadesza Mannoa a Györgya Nemesa, zobrazujúca jazdecký útok pri Gorodoku. Momentálne ju možno vidieť na jednej zo stien na dvore Vojensko-historického ústavu a múzea. Viac informácií o plastike (v maďarčine) nájdete na stránkach budapestfolyoirat.hu a kozterkep.hu
Autorom článku je Mgr. Pavol Rusnák, historik - muzeológ, pracovník Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch.
