Príšerné božie dopustenie – začiatok Brusilovovej ofenzívy

2016.05.09. 08:39 :: PintérTamás

Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa – 8. časť

magyar

Na začiatku júna 1916 začala v oblasti Olyky ruská delostrelecká príprava. Začína sa Brusilovova ofenzíva. Nášmu delostrelcovi aj s odstupom 57 rokov behajú pri spomienke na to po chrbte zimomriavky…

 

Nepríjemné dni a týždne plné čakania zasadli na celú líniu, lebo podľa spravodajcov bolo celkom isté, že sa ruský generál Brusilov so silou štyroch armád pripravuje na útok v okolí Olyki, ktorý by mala odraziť naša 37. honvédska divízia a cisárska a kráľovská 2. pechotná divízia zo zväzku X. armádneho zboru. 13. divízia rakúskeho Landwehru sa zasa zdržiavala pri Palci ako armádna rezerva. Zatiaľ sa ruské útočné pozície stále hrozivejšie blížili posúvali dopredu, čo išlo na úkor rušivej paľby nášho delostrelectva, prípadne jej úspešnosti. Predná línia stála v plnej pohotovosti. Pozorovacie stanovištia nepretržite fungovali, lebo delostrelecké palebné postavenia, ako aj línie boli, očakávajúc bubnovú paľbu, prepojené navzájom podzemnými káblami.

Popis dramatických udalostí, ktoré sa udiali v tých dňoch, hodinách a minútach na niekoľkokilometrovom úseku frontu našej 37. honvédskej divízie, bol jeden človek fyzicky neschopný napísať, nanajvýš zaznamenať tie, ktoré sa stali na mieste, kde sa práve zdržiaval, alebo v jeho blízkosti jeho sektoru, za predpokladu, že mal na to vtedy možnosť a príležitosť. Našťastie boli u pechoty, ako aj u nášho delostreleckého pluku, také osoby, ako napríklad Beró, Dercsényi, Námenyi, Pencz, Rajágh, Oláh, Klémann, Däner, Neumann a ďalší, ktorí hneď alebo dodatočne zapísali do osobných denníkov svoje pozorovania, ktoré sa následne mozaikovito alebo chronologicky dostali do plukového denníka alebo histórie formou osobných denníkov, alebo iba čiastkových zápisov. Tieto hrozne dramatické minúty sa takto nachovali pre minulosť a ako sa aj dnes vžívam do týchto, ako aj nasledujúcich hrozných dní, vždy sa len pýtam sám seba, že prečo bolo to všetko?

Čítajme len od slova do slova túto časť zvečnenej plukovej histórie: „1., 2., ba dokonca i 3. jún uplynul bez toho, aby nastal napäto očakávaný ruský útok. Koncom mája dorazil nový veliteľ našej delostreleckej brigády, plukovník Seh, 3.-ho prebral velenie a plukovník Mattanovich sa vrátil do čela svojho pluku. Major Táborszky znova prebral velenie nad I. oddielom. A vtedy, 3. o desiatej večer, sa v oblasti Olyki ozvali ruské delá. Bol to úsek 2. divízie, ale bolo to dosť blízko nášho pluku, takže bolo možne sledovať každý jeden zvuky vojnovej vravy. Tvrdé hučanie diel nadobúdalo občas strašidelné rozmery, neskôr bolo možné počuť aj streľbu z pušiek, ale okolo polnoci utíchol hluk bitky.“

„Celá divízia čaká pripravená počas noci, či bude mať do polnoci trvajúca paľba pokračovanie...“

Mala. O tretej hodine nadránom začal harmatanec. Spočiatku zazneli výstrely iba jednotlivo potom hustejšie, až bol zvuk delostreleckej streľby jednoliaty, stále zvučnejší a dunivejší, stále treskotavší a jačavejší, až sa zlial nadránom do jediného mohutného nekonečného revu. Ako keby rozprávkoví obri bubnovali na gigantických bubnoch s neustávajúcou vervou nejaký nesúznejúci agresívny pochod.“ píše Beró. Toto bola bubnová paľba a kde dopadla na zem, tam také sa vo vzduchu vírili hrozné mraky dymu a piesku, že zakrývali všetko nepreniknuteľným závojom, priateľa pred priateľom, nepriateľa pred nepriateľom.

Toto Božie dopustenie zasiahlo pravé krídlo našej divízie, takže náš I. oddiel, ktorý stál poblíž ľavého krídla bol od neho ušetrený. Nie tak dve batérie nášho II. oddielu: 1. a 3.. Ich palebné pozície boli síce mimo územia, ktoré držali Rusi pod paľbou a aj pozorovateľne veliteľstiev batérií dostali iba niekoľko zblúdilých šrapnelov, avšak naši pomocní pozorovatelia (prieskumníci) stojaci v pechotnej línii a delo 1. batérie, čo stálo v prvej línii celý deň trpeli pod plnou silou bubnovej paľby. Naši delostrelci čakali na prehrmenie búrky v protigranátových krytoch. Kryty sa ukázali byť výborné. Aj keď dostali jedni z našich pomocných pozorovateľov plný zásah, nikomu sa nič nestalo.

Skutočnými hrdinami boli teraz „telefonisti“, tj. mládenci zo spojárskych hliadok. Káble boli neustále pretrhávané ohnivým orkánom, spojenie medzi prednou líniou a veliteľmi batérií sa neustále prerušovalo, ale títo zázrační chlapíci so stonásobným nasadením života stále znova a znova opravovali trhliny.

Palebné postavenia nášho delostreleckeho pluku s hlavnými palebnými smermi a nočnými palebnýmy oblasťami pri Karpilowke-Olyke na začiatku júna 1916 v čase útoku generála PPalebné postavenia nášho delostreleckeho pluku s hlavnými palebnými smermi a nočnými palebnýmy oblasťami pri Karpilowke-Olyke na začiatku júna 1916 v čase útoku generála
(Schéma a popis z pamätí. Zdroj schémy: Białoskurski Ödön – Beró Jenő dr. – Dercsényi Dezső: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918 I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története)

Situáciu veliteľov batérií môžeme najlepšie spoznať z poznámok nadporučíka Oláha. Píše nasledovné: „Naše pozície boli zahalené oblakmi dymu a piesku a vzduchom lietali brvná. Cez závoj dymu bolo nemožné usledovať, aby sme začínajúci útok zazreli včas. Ani na okamih som nedal dole oči z ďalekohľadu. Nesmierne namáhavá vec... My sme zatiaľ sotva strieľali, akurát niekoľko skúšobných výstrelov na vytýčené ciele. Dve moje strely dopadli do približovacieho zákopu: plný zásah. Som spokojný, že budú moje strely účinné... Teraz sa ukazuje, ako dobre vidno z mojej veže (vysoká pozorovateľňa vyrobená z detonovaných železničných koľají). Zasiahne ju pár šrapnelových guliek, ale nevadí..“

Ešte než nadíde finále drámy, budem heroický zápas, ktorý sme v tých krvavých dňoch zvádzali s ruskou presilou a ktorý skončil prelomením olykského frontu, neblahej pamäti, a následným mnohomesačným ústupom, ako aj ďalšie udalosti tých dramatických hodín, oznamovať iba skrze citácie, lebo ešte aj takto po uplynutí 57 rokov, mi behá mráz po chrbte už len pri pomyslení na to.

Z I. oddielu sa zatiaľ s úzkosťou pozerajú na juh a pomocný dôstojník pluku nestíha odpovedať záujemcom o situáciu.“ „Spojenie sa prerušilo aj stokrát. Bubnová paľba trvá. Okolo poludnia slnko na jasnej oblohe len tak pražilo a jedno ruské lietadlo nad pozíciami 14-ky na nich zhodilo viacero bômb. Naše protilietadlové delostrelectvo ho privítalo silnou paľbou a zostrelilo. Nervydrásajúci rev – búchanie pokračovalo celý deň.

Protilietadlový kanón pred Olykou Protilietadlový kanón pred Olykou
(zdroj: Białoskurski Ödön: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918. I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története)

Večer o ôsmej sa paľba Rusov pomaly presunula dozadšie, čo si všimne pechota už aj beží k predprsniam. Vyletia červené rakety a hľa už cez 15-násobný [[ďalekohľad]] vidím vred bežiace postavy, sprvu iba niekoľko, ale následne sú skupiny stále hustejšie.

„V tejto chvíli sa dostávame k slovu my,“ hovorí jeden denník. Okraj lesa sme zahalili takou strašnou a presnou paľbou, že sa tam zrútili všetky útočné snaženia. Bubnová paľba moskovitov bola kašľaním proti tomuto. Naše batérie sa pustili do ničivej sústredenej paľby. Hore na ľavom krídle sa aj srdce zastaví na moment. Z ľavého krídla dokáže naša 4. batéria viesť vynikajúcu bočnú paľbu na úsek medzi hradskou a železničnou traťou. Po celej šírke našej divízie hukot orkánu, cez telefónne linky znejú tisíce rozkazov a hlásení zároveň, v rukách dôstojníkov zoznam cieľov, palebné prvky a mužstvo celé bez seba produkovali takú rýchlosť paľby, na akú sa ani najstarší harcovníci nepamätajú.

O deviatej hodine ukončenie paľby. Celá divízia sa raduje. Odrazili sme ich. Okolo polnoci vyletí červená raketa v oblasti Stawoku, znova začína sústredená paľba a útok sa ani nestihne rozvinúť. Ruské delostrelectvo sa po tomto púšťa znova do práce. Naše línie, postavenia batérií a diel sa dostávajú pod rušivú paľbu. V tmavej noci poskytuje trieštenie sa rozžeravených črepín pekelný pohľad. Veliteľstvá našich batérií nemôžu opustiť svoje postavenia ani na minútu, je dôležité zachovať napätú pozornosť. Neskoro v noci sa Rusi začínajú zakopávať na našej strane brehu Putilowky. 1. batéria im rušivou paľbou spôsobuje veľké straty.

Od susednej divízie po našej pravici počuť neustále silnú paľbu, že čo sa tam deje, netušíme. Veliteľstvo nášho pluku sa ešte počas noci presťahovalo na miesto veliteľstva skupiny Peniczek, keďže ho počas pechotného útoku o pol deviatej prinútila ruská delostrelecká paľba opustiť svoje miesto.

5. júna sa počas brieždenia znova obnovila bubnová paľba ruského delostrelectva, o pol hodinu na to začal pechotný útok na južné krídlo našej divízie. „Ale útok ešte nenabral plnú silu – hovorí nadporučík Oláh vo svojom denníku – keď sme si naň zasadli, takže sa nedostal dopredšie.“

Na tomto úspechu malo veľký podiel delo 1. batérie, ktoré bolo umiestnené v prednej línii. Veliteľ dela, dobrovoľnícky strelmajster Visnyovszky šikovne využil naskytujúcu sa príležitosť na bočnú paľbu a spustil ničivú rýchlu paľbu, za niekoľko minút vystreliac viac ako 50 striel na napredujúci hnedý dav, takže ruský útok pred našimi zákopmi skolaboval.

Iba teraz, za denného svetla, bolo na utíchnuvšom bojisku vidno, akú strašnú spúšť spôsobili naše batérie v ruských radoch počas odrazenia útokov zo včerajšieho večera a skorého rána. Medzi oboma pozíciami ležali mŕtvoly doslova na sebe.

Avšak Rusi nepoľavili. Zanedlho sa znova ozvali delá a asi hodinu tak strašne pustošili, ako hádam ani 4.-ho. Potom po ôsmej znova začal útok. Tentoraz smeroval na 2. divíziu a čoskoro odtiaľ prišla správa, že Rusi prerazili, ale jeden prápor 18-ého honvédu zasa všetko napravil. Druhá časť správy žiaľ nevystihovala celkom skutočnosť, lebo prielom bol omnoho širší, než by ho bol schopný zaplniť jeden prápor. Od toho omnoho viac nasadilo do boja na tom mieste velenie a aj tak sa nepodarilo situáciu napraviť. Kým sa však dostavili tohto následky, prešlo ešte mnoho hodín a zatiaľ na južnej časti našej divízie bez prestania zúrila bubnová paľba, potom začalo na pravom krídle viacero pechotných útokov. Ale naše batérie – ale aj pechota – boli v strehu a rad za radom odrážali útoky. Medzitým 1. batéria umlčala aj jednu nepriateľskú batériu.

V týchto hodinách nervydrásajúceho a hrdinského zápasu sa naskytla v jednom nebezpečnom momente kadetovi Csányimu, prieskumnému dôstojníkovi 1. batérie príležitosť, aby včasným hlásením predišiel väčšiemu zlu, keď sa Rusom už-už podarilo uchytiť v jednej časti našich zákopov. Potrebné opatrenia vykonalo velenie 74. pešej brigády na základe Csányiho hlásenia. Nepriateľská paľba zasiahla aj palebné postavenia 1. a 3. batérie. Pre vysokú spotrebu sa ako u 1. tak i 3. batérii prejavil nedostatok munície. U 3. batérii vybuchli dve hlavne a delá všetkých štyroch batérií vo všeobecnosti začali vypovedávať službu.

Jeden kanón 1. batérie rozstrieľaný v olykskom lese 11. februára Jeden kanón 1. batérie rozstrieľaný v olykskom lese 11. februára
(zdroj: Białoskurski Ödön – Beró Jenő dr. – Dercsényi Dezső: A m. kir. 37. honvéd tüzérdandár története 1914–1918 I. köt. A m. kir. 4. honvéd tábori ágyúsezred története)942.)

Pechotné pozície veľa vytrpeli následkom dvojdňovej ničivej paľby, ale líščie diery výborne ustáli náročnú skúšku.

Na ľavom krídle divízie zatiaľ nepriateľ využil slabý východný vetrík na to, aby nadránom vypustili smerom k naším postaveniam plyn, proti ktorému sa bolo treba brániť plynovými maskami. Za plynom nasledoval ruský útok, ktorý ale zadusila naša okamžitá sústredená paľba. Medzitým vypálila 2. batéria mnoho striel na nepriateľa. Pri tejto príležitosti treba spomenúť kadeta Szegőa z druhej batérie, ktorý počas tejto sústredenej paľby riadil streľbu troch batérií 41. honvédskej divízie, ktorá bola po našej ľavici, po tom, čo museli týchto prieskumníci utiecť pre absenciu plynových masiek.

Medzitým sa zotmelo a aj hluk bojov pomaly utíchol. Zdalo sa, že aj tento deň šťastlivo uplynul: naša divízia obstála. Telá zmorené 48-hodinovým stresom ochabli z nastanuvšieho pokoja, končatiny oťaželi a oči sa zatvorili. Vo vedomí dobre vykonaných povinností mali vyčerpaní ľudia pocit, že sa môžu oddať zaslúženému odpočinku. Avšak z pravého krídla vedy prichádzali znepokojivé správy o našom susedovi a večer o desiatej prišiel batériám južnej skupiny telefónom prekvapivý rozkaz: Obrannú líniu 2. divízie prelomili, zapriahať, naspäť do tretej obrannej línie. Odchod pol hodinu pred polnocou.

Nasledujúca časť: Ústup s čo možno najmenšími stratami na životoch

Všetky časti: Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa

Szólj hozzá!

Címkék: vágovits gyula olyka

A bejegyzés trackback címe:

https://nagyhaboru.blog.hu/api/trackback/id/tr128697986

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.

A Blogról

Blog a háborúról, ami nagyobb volt minden korábbinál, ezért a kortársak a kitörését követően nem sokkal a Nagy Háború elnevezést adták neki…

Könyvajánló

Hadiszalagon 

Műhely

Tudományos műhely rovat szakmai tanulmányokkal, közleményekkel…

Bilek

Térkép

Történetek a Nagy Háború Blogról
 

Legutóbbi kommentek

Kiadványaink

Ó, ti fiúk

Iskolapadból a pokolba

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

Magyarok az Isonzónál

Merénylet Szarajevóban

Katonatemetők a Felvidéken

100 évvel később

Szalay-Berzeviczy Attila fotói első világháborús helyszínekről

Dublin

Zene

‪Fuoco e mitragliatrici
 

Olasz front

Olasz front 

Képregénypályázat

Programajánló

Nincs aktuális programajánló.

Utazás

Dér Zoltán visszaemlékezései

Kiállítás

Kiállítások az I. világháborúról

süti beállítások módosítása