Nachádzalo sa vojenské letisko na brehu Laborca? Košický zberateľ Csaba Czimra upriamil našu pozornosť na niekoľko nezvyčajných súvislostí obce Strážske v čase prvej svetovej vojny (maď. Őrmező). Zaslal nám niekoľko dobových pohľadníc, ktoré nám vykresľujú zaujímavú históriu obce nachádzajúcej sa v blízkosti Humenného.
Monografia z prelomu storočia Župy a mestá Uhorska od Samu Borovszkého popisuje obec Strážske (Zemplínska župa) ako malú obec s 215 domami a 1039 obyvateľmi, prevažne katolíkov so slovenským materinským jazykom. Ďalej obec mala vlastný poštový úrad, telegraf, železničnú stanicu a rafinériu ropy. Okolie vlastnili Okolicsányiovci, Szirmayovci a rodina Szécsényiovcov. Obec mala dva kaštiele. Krajší bol ten, ktorý v roku 1901 dala postaviť grófka, manželka Imre Szécsényiho. Bolo v ňom viacero vzácnych a chýrnych predmetov: obrovská váza zo Sevresu, dar cisára Wilhelma. Ďalej Bismarckov obraz od maliara Lenbacha, ktorý velvislancovi Szécsényimu daroval sám kancelár Bismarck.
Kaštiel grófky Szécsényiovej, v Strážskom
(zdroj: mek.oszk.hu)
Strážske (maď. Őrmező) na mape Zemplínskej župy
Strážske na mape Slovenska
(Zdroj: Wikipédia)
Obec bezprostredne zasiahla vojna pri vpáde rusov v novembri 1914. Po tom, čo obsadili Humenné a okolité dediny, ich prieskumné oddiely dorazili až po vrch Krivoštianka v chotári obce. Ustupujúce rakúsko-uhorske vojská na rieke Laborec pod Krivoštiankou postavili provizórny drevený most. Je veľmi pravdepodobné, že tento most je zobrazený na nasledujúcej pohľadnici.
Obec bola v blízkosti frontu päť dní, kým rusi neustúpili. Po vzdialení sa frontu tu ostali ruský zajatci (na nasledujúcej pohľadnici), ktorých potom využili na rôzne práce.
Na nasledujúcej pohľadnici môžeme vidieť ropnú rafinériu, ktorú spomína Borovszkého monografia. Je zaujímavá tým, že ju poslal 12. novembra 1914 desiatnik Endre Csolnoky z prvej K.u.K. leteckej roty.
Humenné, 9.novembra 1914
Milá Katka! Týmito riadkami Vám dávam na vedomie, že už zas píšem z vlasti tento lístok. Lístok, ktorý ste podali v meste Arad som dostal, aj jeden dopis. Zabudli ste napísať, kedy pôjdete domov a tak neviem či Vás tento lístok nájde doma alebo nie. Keď sa zastavíme, napíšem viac. Ruky bozkávam, Endre.
To, že letectvo Monarchie zriadilo jedno zo svojich letísk medzi obcami Strážske a Brekov (maď. Barkó), mohlo súvisieť aj s blízkou polohou ropnej rafinérie pri železničnej trati. Na základe druhej pohľadnice Csolnokyho práve tu sa nachádzalo vojenské letisko.
Na pohľadnicu pisateľ napísal, „tu je naše letisko” a jeho miesto ceruzou aj vyznačil.
Strážske, 16.novembra 1914
Milá Katka! Týmito riadkami Vám dávam na vedomie, že zatiaľ sme ešte tu v Strážskom. Lístok, ktorý som poslal stade ste dostali? Dokedy tu ešte budeme, to neviem ani teraz. Tu je veľmi studené počasie a mrazy. Čo nového doma? Neviem čo budem robiť v nedeľu. Myslím si, že doma by bolo lepšie, lebo tu prší. Ruky bozkávam, Endre.
Dr. Karol Csonkréti vo svojej knihe „Cisárske a kráľovske letectvo” z roku 2008 píše, že počas prvých týždňov vojny C. a K. vzdušné sily disponovali 13-mi leteckými rotami. Ku koncu roka 1914 ich počet zvýšili ešte o tri. V prvom roku vojny – v čase datovania uvedených pohľadníc – tieto jednotky vykonávali len prieskumné lety bez výzbroje. Prvá letecká rota, ktorej veliteľom bol plukovník Jozef Smetana bola na Srbskom fronte, neskôr bola premiestnená na ruskú frontu v okolí mesta Stanislau. Jednotka mala nemecké prieskumné lietadlá typu Albatros. Vykonávala prieskumné lety v priestore Cortkow, Sambor, Stanislau a Stryj. V septembri rotu stiahli do Humenného. Od konca roku 1914 do marca 1915 kvôli zlému počasiu lety boli pozastavené (výnimkou bola len tretia rota).
Csonkréti Strážske samostatne nespomína. Je možné, že časť roty alebo veliteľstvo sa zdržiavalo v Humennom, ale letisko bolo v Strážskom, presnejšie v Brekove. Aj na Csolnokyho pohľadnici s petrolejovou fabrikou ako adresu a datovanie uvádza Humenné, zároveň posiela pohľadnice zo Strážskeho.
Územie letiska pri Brekove, dnešný pohľad z hradu Brekov (zdroj: panoramio.com)
Rakúsko – uhorské velenie vďaka leteckému prieskumu malo aktuálne informácie o pohybe ruských vojsk v údolí Laborca a Cirochy. Pozorovali ich od prekročenia Uhorských hraníc medzi Lupkovským priesmykom a Ruským sedlom 20. novembra 1914 až do ich vytlačenia na poľskú stranu Karpát 13. decembra 1914. Vďaka tomu sa dozvedeli, že Kornilov sa sťahuje z Humenného do Sniny a mohli zahájiť protiútok. 27-ho novembra Humenné oslobodili. (Viď: Österreich-Ungarns Letzter Krieg 1914–1918. Erster Band: Das Kriegsjahr 1914.)
Zaujímavá kapitola leteckého prieskumu je spomenutá v článku ma webe, kde sa píše o Maxmiliánovi Hessovi a Ottu Jindrovi z prvej leteckej roty. 14-ho novembra leteli s Albatrosom B-I č.14. na prieskum. Nad obcou Królik Woloski (dnes Królik Polski), juhovýchodne od Dukly boli zostrelený kulometnou paľbou. Pristáli za nepriateľskou líniou a skoro zázrakom vyviazli len s menšími škrabancami. Keďže s ťažko poškodeným strojom nevedeli vzlietnuť, dôležité prístroje odmontovali a lietadlo zapálili. Vydali sa na viacdňový a vyčerpávajúci útek ťažkým Karpatským terénom a nakoniec sa im podarilo prekročiť frontovú líniu a vrátiť sa k svojej jednotke.
Ďakujeme Csabovi Czimrovi za pohľadnice a za uvedené zdroje.
