Informačné embargo, falošné správy a zádušná omša

2016.05.23. 10:10 :: PintérTamás

Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa – 10. časť

magyar

V júli 1916 bolo nariadené informačné embargo kvôli Busilovovej ofenzíve a veľkému ústupu, v čoho dôsledku sa začalo šíriť množstvo nepravdivých správ. Takto sa mohlo stať, že za nášho delostrelca, ktorého považovali za padlého, nechali v Nových Zámkoch celebrovať zádušnú omšu. 

 

Medzi najnepríjemnejšie veci na ústupe radím skutočnosť, že sme ani dychu nemohli nabrať. Pozrime si jeden - dva príklady.

Boli sme na pochode do neskorého večera, niekedy do deviatej hodiny, kým sme zastavili na nejakej čistine, lúke, alebo okraji lesa, aby sme si na pár hodín oddýchli. Niektorí sa len tak hodili na trávu a tam spali, voľaktorí si z obavy pred prípadným dažďom urobili zo svojho stanového dielca maličký šiator, no len čo vyšli zore, už nad táborom vybuchovali šrapnely. „Indulás!“ zaznel rozkaz a okamžite sme neumytí a hladní klusali ďalej. Okolo poludnia sa nám podarilo v pokojnejšej chvíli zastať, aby sme dostali niečo v poľnej kuchyni. Najčastejšie mäsovú konzervu ohriatu v horúcej vode. Sotva som nožom otvoril mäsovú konzervu a zjedol som z nej pár kúskov, už znova vybuchovali nad našimi hlavami nepriateľské šrapnely, alebo dopadali dosť blízo k nám granáty. „Indulás! Indulás!“ znova zaznel smutný rozkaz.

Ďalší zaujímavý a smutný príklad. Po mnoho hodinovej jazde som unavený od sedla priviazal koňa k šragliam jedného povozu a ľahol som si do sena, čo v ňom bol, tak som oddychoval. Asi pol hodinu som mohol takto ísť, keď z jarku na okraji cesty vstal jeden unavený, obzvlášť zarastený, bosý vojak bez čiapky a výstroja, asi 35-40 ročný. Zakričal mojím smerom:
„Braček, nemôžem vysadnúť na chvíľu? Už nevládzem ísť pešo“.
„Čo by nie“, odpovedal som mu, na čo sa námahou vyštveral ku mne na šragle, ba aj ja som mu s tým musel pomôcť, lebo bol veľmi vyčerpaný. Nemal u seba doslova nič.
„Nemáš niečo na zahryznutie?“ opýtal sa ma ticho a pokorne.
Ako omnoho mladší som mu vykajúc ho, odpovedal:
„Tu mám dve záložné konzervy,” (k týmto bolo zakázané sa dotknúť) „ jednu dám, veď potreba je nad zákon“, hovorím, „zjedzte to“, ba ešte aj chlieb som pridal. Zjedol to ako hladný vlk, potom mi z čutory vypil aj všetku vodu. Keď si už trocha oddýchol, začal sa so mnou rozprávať a v skratke mi popísal svoj prípad, ktorý by tu dlho trvalo napísať. Teraz mi chudák prezradil, že je kapitánom pechoty a keď som sa lepšie prizrel, skutočne som videl, že na ľavej strane výložiek vykukuje spod stuhy prekrývajúcej golier jedna spodná z trojice hviezd, ostatné však už nie. Na fronte sa totiž zvykol prikryť golier blúzy zvnútra aj zvonka úzkymi pruhmi tmavozelenej látky, aby sa veľmi neznečisťoval a veľmi často takto nebolo možné vidieť hodnosti. Aj toto je jeden smutný príklad úteku, prípadne ústupu.

Na písanie listov domov nebolo ani pomyslenia. Velenie túto situáciu vyriešilo kreatívne. Ak si dobre spomínam, každému boli rozdané ružové poštové karty s predtlačeným textom „Som zdravý a mám sa dobre.“ vo viacerých jazykoch. Bolo na nich ešte miesto pre dátum, vlastnoručný podpis a číslo poľnej pošty, ktoré bolo u nás 50. V mnohých prípadoch sa tieto karty dostali domov až s dvoj-troj mesačným omeškaním, ale na to boli predsa len dobré, aby doma vedeli, že v čase ich napísania sme ešte žili, lebo sa žiaľ stávalo aj to, že domáci dostali v rovnakom čase ružový lístok so smutným oznámením miestnych úradov, že dotyčný tu a tu zomrel hrdinskou smrťou, alebo v najlepšom prípade od červeného kríža, že padol do zajatia, alebo leží zranený v nemocnici.

Poľná poštová karta zavedená v čase informačného embarga Poľná poštová karta zavedená v čase informačného embarga
(zdroj: pozostalosť Lászlóa Kókayho, NHKA)

Takýto bol teda ústup, ktorý Hőfer pri zverejňovaní vojenských hlásení do novín sformuloval nasledovne: „Naše jednotky začali v oblasti Olyki a Lucku zo strategických príčin organizovane ustupovať.“ O tomto som sa aj ja sám presvedčil, keď sa o pár mesiacov neskôr udalosti upokojili a z domu bolo možné posielať nielen listy, ale aj 5 kg-vé balíčky a do jedného takéhoto balíčka bol daný domáci koláč zabalený v tom novinovom papieri, ktorý obsahoval Hőferovo vojenské hlásenie. Vtedy som sa až dozvedel, že akou formou sú v zázemí informovaní o vojnových udalostiach.

Aj preto sa mohol stať aj v súvislosti s mojou osobou smutný, no nakoniec šťastný prípad, keďže doma kolovali najrôznejšie chýry. Rozšírila sa v Nových Zámkoch správa, že novozámockí 4. honvédski delostrelci a spolu s celou 37. divíziou boli zničení. Moja matka, počujúc ten chýr, nechala za mňa v novozámockom františkánskom kostole celebrovať omšu, hoci som bol nažive.

Ale vráťme sa späť k prerušeným frontovým udalostiam. Boje na celom úseku našej 37. divízie pokračovali s nezmenenou intenzitou. Dve batérie nášho ustupujúceho I. oddielu boli vyšším rozkazom nasmerované do údolia tiahnuceho sa východne od Boratynu. Sem, kde sa tlačil nielen náš pluk, ale celé delostrelectvo divízie, došli o dve hodiny na to aj 1. a 3. batéria. Mohlo byť okolo piatej poobede, kedy 1. batéria ako posledná dorazila na toto preplnené močaristé miesto, ktorého východ bolo možné presne kontrolovať z viacerých miest z okolia. Príjazd viacerých batérií samozrejme nemohlo uniknúť pozornosti a tak sa – podľa záznamov – naraz aj tri ruské batérie začali zastreľovať na túto pascu na myši. Približné vtedy, keď dorazila 1. batéria, začalo účinné ruské ostreľovanie. Medzi natlačenými batériami nastal – prirodzene –v dôsledku dopadajúcich sálv neopísateľný zmätok. V tom istom momente sa objavili cválajúci ruskí jazdci, no našťastie v tej časti údolia, ktoré delil od batérií močiar. Kto si to však vtedy všíma? Kto uvidí jazdcov, zdesene iba na nich myslí a kričí: „Kozáci sprava!“ Môžete si myslieť, že takéto zvolanie iba zvyšuje zmätok. Je to skoro zázrak, že – prinajmenšom pri batériách nášho pluku – k vôbec žiadnym škodám neprišlo pri úteku, celý čas sprevádzanom salvami ruských šrapnelov, ktorý sa spustil bez rozkazu, či nariadenia. Iba jediná batéria, 4. batéria nášho pluku, neprepadla všeobecnej panike. Na poludnie sem prišla ako prvá a vedela zaujať dobré postavenie. Priazňou osudu bola aj tu ušetrená ruskej paľby a dostala sa tak do tej šťastnej a uznania hodnej situácie, že mohla vprostred zmätku privítať nečakaný ruský jazdecký útok rovnako nečakanou rýchlou a vražednou paľbou. Kozáci zaplatili vysokú cenu a utekajúce batérie ohrozovalo o jedno nebezpečenstvo menej.

Spomedzi batérií nášho pluku prišla 3., najskôr niekde západne od Ulaniki, na okraj jedného lesa a zaujmúc tam postavenie, zobrala pod paľbu opustené údolie. Neskôr ju zastihol rozkaz, ktorý sústreďoval pluk do Boratynu. Ale tu sa spomedzi sesterských batérií stretla iba so 4. a spolu s ňou, vedená veliteľstvom pluku a I. oddielu, tiahla do Zaturcy. Tam dorazila spolu so zvyškami pechoty 37. divízie o počte sotva 1500 mužov až riadne po polnoci a zvyšok noci strávila na okraji cesty. Každý si ľahol na zem, kde práve bol.

2. batéria nejako zišla z cesty, lebo večer dorazila do Bol. Berczolupy a noc trávila tam spolu s pechotou, čo sa k nej pridala, potom nasledujúci deň pochodovala cez Dorosin na Woronczyn, aby sa nakoniec nasledujúceho dňa pripojila k pluku. Aj 1. batéria unikala z boratynskej pasce severným smerom, avšak doraziac do Ulaniki, narazila na veliteľstvo divízie a na základe jeho nariadenia zaujala postavenie severovýchodne od obce a začala ostreľovať obec Szepiel. Neskoro večer ju povolali do Boratynu a tam prenocovala v pozíciách na západnom rohu dediny.

Sled týchto vážnych porážok nakoniec prinútil vyššie velenie prijať vážne opatrenia. Z iných bojísk sem súrne presunulo pomoc. Veliteľ skupiny armád, generálplukovník Linsingen, už 10. júna tak riadil pohyby (4. armády), aby Rusov vylákal čo najďalej na západ od územia vpádu, aby mohol na boky trúfalého napredujúceho nepriateľa z oboch strán, z juhu a zo severu, začať silný útok, preto 11. júna boli armádne útvary sústreďované a zoskupované pre potreby plánovaného protiútoku, zatiaľ čo s väčšími menšími manévrami prebiehali boje aj v nasledujúcich dňoch.

Nemecký generál Alexander von Linsingen Nemecký generál Alexander von Linsingen
(zdroj: Wikipedia)

14. júna, ešte než by nemecká skupina, určená na protiútok, zaujala východiskové postavenia, znova sa s plnou silou spustil ruský útok nielen proti našej 4. armáde, ale aj proti jej susedovi na pravej strane. Bola potrebná účinná paľba delostrelectva, aby mala hŕstka pechoty bojujúcej vpredu dostatočnú podporu na udržanie sa. Boje boli znova také prudké, že nariadili našej divízii stiahnuť sa, lebo hrozilo, že sa jej Rusi dostanú do chrbta. 3. batéria kryla ústup divízie vedno s prešporskými honvédmi, ale pod veľkým tlakom rýchlo zapriahla delá a pod guľometnou paľbou odtiahla. Noc strávila v Swiniarine, kde sa už vtedy zdržiavalo aj veliteľstvo pluku.

Musím spomenúť, že v týchto dňoch bola strašná saharská horúčava, ktorá iba stupňovala únavu bojujúcich jednotiek.

15. júna už stiahla na seba pozornosť 8. ruskej armády nemecká skupina nastupujúca do protiútoku, takže naša 4. armáda mohla nerušene previesť plánované preskupenie. V rámci toho sa silne zomletá 37. divízia dostala ako záloha do Swiczowa a tak si aj náš delostrelecký pluk mohol trocha oddýchnuť. Pri tejto príležitosti priradili k nášmu pluku dve cudzie batérie, pochodové batérie 5.(38.) a 8.(20.) honvédskeho pluku poľného delostrelectva, každú so štyrmi delami.

Nasledujúca časť: Obrat pri Zaturcy

Všetky časti: Frontové spomienky Júliusa Vágovitsa

Szólj hozzá!

Címkék: vágovits gyula olyka

A bejegyzés trackback címe:

https://nagyhaboru.blog.hu/api/trackback/id/tr688740068

Kommentek:

A hozzászólások a vonatkozó jogszabályok  értelmében felhasználói tartalomnak minősülnek, értük a szolgáltatás technikai  üzemeltetője semmilyen felelősséget nem vállal, azokat nem ellenőrzi. Kifogás esetén forduljon a blog szerkesztőjéhez. Részletek a  Felhasználási feltételekben és az adatvédelmi tájékoztatóban.

Nincsenek hozzászólások.

A Blogról

Blog a háborúról, ami nagyobb volt minden korábbinál, ezért a kortársak a kitörését követően nem sokkal a Nagy Háború elnevezést adták neki…

Térkép

Történetek a Nagy Háború Blogról
 

Legutóbbi kommentek

Könyvajánló

Hadiszalagon 

Műhely

Tudományos műhely rovat szakmai tanulmányokkal, közleményekkel…

Bilek

Kiadványaink

Gunesch

Ó, ti fiúk

Iskolapadból a pokolba

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

A pokol tornácán

Magyarok az Isonzónál

Merénylet Szarajevóban

Katonatemetők a Felvidéken

100 évvel később

Szalay-Berzeviczy Attila fotói első világháborús helyszínekről

Dublin

Zene

‪Fuoco e mitragliatrici
 

Olasz front

Olasz front 

Képregénypályázat

Adó 1%

Programajánló

 

Ösztöndíj

 

Utazás

 

Kiállítás

süti beállítások módosítása